rekonštrukcia pôvodného znaku

Najstaršia zmienka o znaku Litovského veľkokniežatstva pochádza z roku 1366, z obdobia vlády Algirdasa. Bol ním ozbrojený útočiaci jazdec tzv."víťaz", ktorý bol zobrazovaný pôvodne s kopijou, zo štítom alebo bez neho. Na štíte bolo staršie rodové znamenie tzv. "Gediminasove stĺpy". Znak sa rodovou postupnosťou dostal aj k veľkokniežaťu Jagelovi.

dnešný znak Vilniusu

Ľudovít z Anjou - erb

Litva počas Jagelovej vlády v 14. storočí ešte nebola kresťanská. V susednom katolíckom Poľsku sa v tom čase (1384) ujala vlády Hedviga, dcéra uhorsko - poľského kráľa Ľudovíta Veľkého z Anjou, ktorá priniesla tradíciu dvojkríža, ako znamenia sv. Ladislava a dvojkríža, ako znaku horného Uhorska zo svojej vlasti.

kráľovná Hedviga

Jagelo

O dva roky sa vydala za Jagela, ktorý sa krátko pred svadbou dal pokrstiť a s ním bola aj pohanská Litva obrátená na katolicizmus. Pri krste prijal Jagelo meno Ladislav a zároveň prijal aj erb so znamením, ktoré sa pripisovalo sv. Ladislavovi. Zmenil pritom farby - do modrého poľa zasadil zlatý dvojitý kríž bez trojvršia. Znamenie sa stalo dedičným rodovým znamením Jagelovcov a dostalo sa aj do erbu Litvy, kde jazdec drží v rukách meč a štít s dvojitým krížom.

Ladislavov (Jagelov) erb

Súčasný štátny znak Litvy

Neskôr keď sa ďalší potomok tohto rodu, Vladislav Jagelovský stal roku 1440 uhorským kráľom, dal na minciach a pečatiach zobrazovať erby, kde sa vedľa arpádovských (uhorských) pruhov, poľskej orlice a litovského jazdca, začal objavovať aj dvojitý kríž, ktorý bol hlavne v hornom Uhorsku prijímaný ako tradičné znamenie domáceho pôvodu.

Ladislav Jagelovský